Day 5

Jojo nám práve griluje večeru. Steak z kengury. Ja ešte neviem či to budem schopná vložit do úst, ale vzhľadom na jeho snahu ešte popremýšlam a po prvom súste sa rozhodnem : vypluť, či zjest? 

Noci sú tu celkom chladné, aspoň táto určite. Sedím v Jojovej trigovici v hrubých ponožkách na super gauči v našom momentálnom prýbytku u Debbie. Debbie je skvelá osôbka, ktorá to čo robí robí s láskou a veľkým potešením. Keď sme včera po náročnej ceste kľadali ubytovanie v Rainbow Beach bola nám odporučená recepčným z motela, kde sa nám cena zdala dosť vysoká. Tak sme vyskúšali. 

A teraz sa tu vyvalujem na gauči v miestnosti s kuchynkou, chladničkou, mikrovlnkou a parádnym schodiskom, po horúcej sprche v kúpeľni dvakrát tak veľkej ako máme my a Jojo griluje na terase vo veľkosti 2-izbového bytu. No a samozrejme nás čaká vankúšikmi vyčančaná postieľka v našej spálni s oknom cez celú stenu a to všetko za cenu motelovej izby nižsej triedy. Človek sa tu zachvíľu začne cítiť ako na svadobnej ceste. 

Debbie (trochu mi pripomína moju mamu), dáma v rokoch plná energie zjavne miluje kvetiny. Má ich všade a všetky možné druhy. Ráno tu vrhajú taký tieň že máte pocit že ste v tropickom pralese. Dokonca aj keď sedíte na záchode sa cítite ako v bushi.

Fraser Island

Ale aby sme sa moc u Debbie nerozsedeli hneď ráno sme išli na výlet na Fraser Island - 123 km dlhý a 22 km široký najväčší piesočný ostrov na svete.

Biele pláže, sfarbené pieskové útesy, viac než 100 sladkovodných jazier, dažďový prales, skrátka Austrálska divočina.

Pôvodnými obyvateľmi boli ľudia Butchulla a pôvdný názov ostrova K'gari, čo znamená raj.K'gari bol prekrásny duch, ktorý pomohol Yudingie - poslovi veľkého boha Beeral vytvoriť zem. Ako odmenu tohto ducha premenil boh Beeral na idylický ostrov so stromami, kvetmi a jazerami, a dal na ostrov vtákov, zvieratá a ľudí aby mu robili spoločnosť.

V súčasnosti je podľa domácich ostrov pomenovaný po Elise Frazer, manželke kapitáta Frazera, ktorého loď Stirling Castle tu stroskotala. 

O 7.30 sa na benzínke pridáme k skupinke ďaľš=ch 15tich ľudí a nasadneme do terénneho autobusu s náhonom na všetky 4 smer Inskip point. Inskip point je miesto odkiaľ premáva ferry Manta Ray. O chvíľu už jazd'me po piesku 80 km/hod., občas sa pred nami zjavý dingo...

Toto sú cesty na Fraser Island - maximálna povolená rýchlosť 80 km/hod

Naša prvá zastávka Eli Creek: potôčik so sladkou vodou, na ostrove je ich nespočetne

Eli Creek

Kávička na osvieženie



Coloured Sands

Maheno - jeden z prvých parníkov hnaný turbínami. Počas 1. svetovej vojny sl'žil v Európe ako nemocničná loď. V roku 1935 bola spolu s loďou Oonah predaná do Japonska na zošrotovanie, pri presune ju však strhol cyklón a teraz je jedným z vrakov, ktoré možno obdivovat na Fraser.

Jazero McKenzie - jazero so sladkou vodou, takou čistou že tu nie je žiadny život (chýba potrava) a momentálne veľmi studenou. Ale sľubujú nám že omladneme. Tak kto by sa neokúpal??? :)

Na obed máme v bushi ugrilované krvavé steaky so šalátikmi a štavnatým ovocím.

Vystúpime priamo na pláži aby sme stihli pozrieť sand blows eše pred zotmením. Prechádzame sa už sami dvaja po pláži, okolo nás sfarbené pieskovcové ůtesy. Vraj sa dá napoč'tať až 60 odtieňov. Podľa nich dostalo toto mestečko, či skôr dedinka (žije tu cca 1000 obyvateľov) názov. So západom slnka obloha aj oceán hrajú neuveriteľnými farbami , všetky farby dúhy :). Až teraz máme pocit že sme na Rainbow Beach.

A takto nakoniec vyzerala naša klokania večera.